Zaostrené na Nobelove ceny 2022
9. 12. 2022 sa žiaci 3.B spolu s výberom štvrtákov zúčastnili prednášok na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nám vedci Prírodovedeckej fakulty priblížili problematiku či predmet výskumu, za ktorý boli v roku 2022 udelené Nobelove ceny v kategóriách Fyzika, Chémia a Fyziológia/Medicína.
Nobelova cena za fyziku bola v tomto roku udelená Alainovi Aspectovi, Johnovi Clauserovi a Antonovi Zeilingerovi za ich prevratné experimenty s kvantovo previazanými fotónmi, ktoré potvrdili narušenie Bellových nerovností a boli základom pre vznik úplne nového vedného odboru - kvantovej informatiky. Túto problematiku nám objasnil doc. RNDr. Jozef Strečka, PhD. (Katedra teoretickej fyziky a astrofyziky, Ústav fyzikálnych vied PF UPJŠ) v rámci prednášky na tému Kvantové previazanie z vtáčej perspektívy s podtitulom Môže sa strašidelné pôsobenie na diaľku stať základom budúcich kvantových technológií?
Otázky o pôvode človeka zaujímali ľudí od už od dávnych čias. V prednáške Praveké posolstvá v našich génoch nám prof. RNDr. Beňadik Šmajda, CSc. (Katedra fyziológie živočíchov, Ústav biologických a ekologických vied PF UPJŠ) odkrýval odpovede na otázky: Ako sme získali naše unikátne rozumové a poznávacie schopnosti? V čom sme podobní a v čom sa líšime od najbližších príbuzných nášho druhu? Na podobné otázky sa totiž snažia odpovedať paleoantropológovia, ktorí pri skúmaní nálezov telesných pozostatkov hominidov v súčasnosti využívajú k tomu aj čoraz rozvinutejšie metódy molekulárnej genetiky a bioinformatiky. Nositeľovi tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu, Swante Pääbovi a jeho tímu sa podarilo z DNA, získaného z jedného článku prstu a zo zuba, nájdených sibírskej jaskyni zrekonštruovať genóm nového zástupcu prehistorického človeka, tzv. Denisovanov, ktorí boli súčasníkmi a blízkymi príbuznými Neandertálcov. Viacero štúdií naznačuje, že toto genetické dedičstvo má významný vplyv na naše zdravie, vrátane priebehu gravidity, vzniku autoimunitných ochorení, odolnosti voči vírusovým infekciám a možno aj na naše vrodené formy správania. Odhaľovanie týchto a možno ďalších posolstiev z našej evolučnej histórie, zakódovaných v našich génoch a ich vplyvu na náš súčasný život bude určite vzrušujúcou témou aj pre budúce generácie paleogenetikov.
Nobelovu cenu za chémiu získali tohto roku Carolyn R. Bertozzi, K. Barry Sharpless a Morten Meldal za výskum v oblasti vytvárania molekúl spôsobom, ktorý môže pripomínať spájanie, “klikanie“ stavebnice lego. Takýmto zaujímavým spôsobom nám uviedol tretiu prednášku RNDr. Rastislav Serbin, PhD. (Katedra analytickej chémie, Ústav chemických vied PF UPJŠ) s názvom Aj chemici skladajú Lego. Dvaja Američania a jeden Dán si ocenenie vyslúžili za „rozvoj click-chémie a bioortogonálnej chémie“, ktoré majú svoje využitie napríklad vo farmaceutickom priemysle, či pri výskume pre liečbu rakoviny. Sharpless, ktorý Nobelovu cenu získal už po druhý raz, a Meldal položili základy click-chémie, pri ktorej sa molekuly spájajú rýchlo a efektívne. Ich reakcia, ktorú predstavili nezávisle od seba, sa v súčasnosti široko používa napríklad pri vývoji liečiv, pri mapovaní DNA či pri vytváraní vhodných materiálov. Carolyn Bertozzi zase click-chémiu priviedla na novú úroveň, keď ju začala používať v žijúcich organizmoch.
Veríme, že aj tieto prednášky inšpirovali našich žiakov k hlbšiemu štúdiu prírodovedných predmetov!
